Emmett Rozpráva (Súmrak)

Emmett rozpráva

Táto časť bola vystrihnutá z pôvodného Súmraku (Twilight). Stručne som popísala Emmettov príbeh v kapitole 14 „Duch nad hmotou“, ale skutočne mi chýbalo že som ho nemohla viac popísať.
...Stephenie Meyerová...

Prekvapilo ma, že som našla podivnú spriaznenosť, ktorá sa rozvíjala medzi mnou a Emmettom, zvlášť od tej doby, čo sa stal pre mňa úplne najdesivejším zo všetkých. Malo to čo dočinenia s tým, ako sme si obidvaja vybrali, že sa pripojíme do ich rodiny; obidvaja sme boli zamilovaní - a milovali sme neustále - aj keď sme boli ľudia, aj keď uňho to trvalo veľmi krátko. Jedine to si Emmett zapamätal - on sám skutočne chápal ten zázrak, vďaka ktorému Edward zostával so mnou.
Prvýkrát sme sa o tom porozprávali jedného večera, keď si traja z nás hoveli na svetlých pohovkách pred izbou, Emmett ma ticho zasypával spomienkami, ktoré boli lepšie než rozprávky, behom toho čo sa Edward sústredil na program o vyrábaní jedál - rozhodol sa, že sa musí naučiť variť, k môjmu neuvereniu, a to šlo veľmi náročne bez patričných zmyslov chuti a čuchu. Predsa len tam bolo niečo, čo preňho nebolo logické. Jeho perfektné čelo sa zvraštilo, keď šéfkuchár celebrít okorenil ešte ďalší pokrm podľa chuti. Potlačila som úsmev.
"Prestal sa so mnou potom hrať, a ja som tušil, že som blízko tomu, aby som zomrel." Spomínal si zľahka Emmett, zakončil svoje ľudské roky príbehom o medveďovi. Edward nám nevenoval pozornosť, už to počul predtým.
"Nemohol som sa hýbať a moje vedomie sa vytrácalo, keď som započul to, o čom som si myslel, že je to ďalší medveď, a ďalší boj - predpokladal som, že by dostal moju mŕtvolu. Náhle som mal pocit, ako keby som letel. Usúdil som, že som zomrel, ale aj tak som sa pokúšal otvoriť oči. A potom som ju zbadal..." jeho tvár pri tej spomienke bola neveriaca; úplne som sa vcítila do jeho pocitov, "a vedel som, že som mŕtvy. Dokonca som nedbal na tú bolesť - premáhal som sa, aby som udržal viečka otvorené, nechcel som prešvihnúť ani jedinú sekundu tej anjelskej tváre. Blúznil som, ale pochopiteľne som sa divil, prečo sme sa ešte nedostali do neba, uvažoval som, že to musí byť ďalej než som predpokladal. A potom ma odniesla k Bohu." Zasmial sa svojim srdečným, dunivým smiechom. Ľahko som pochopila, ako niekto získal tu domnienku.
"Myslel som si, že to, čo sa mi v nasledujúcich chvíľach prihodilo, bol trest Boží, ako odplata za spáchané skutky. Mal som nejako príliš mnoho zábavy behom mojich dvadsiatich ľudských rokov, tak som nebol prekvapený z ohňov pekelných." Znovu sa zasmial, a ja som sa roztriasla; Edwardova paža okolo mňa nevedomky zosilnila zovretie.
"Čo ma prekvapilo, bolo to, že anjel neodišiel. Nedokázal som pochopiť, ako niečo tak krásneho pripustilo, že zostane v pekle sa mnou - ale bol som vďačný. Zakaždým keď Boh prichádzal, aby ma skontroloval, bál som sa, že by ju mohol odviesť, ale on to nikdy nespravil. Začínal som sa myslieť, že možno tí kazatelia, ktorí hovorili o milosrdnom Bohu, mohli mať predsa len pravdu. A potom sa ta bolesť vytratila... a oni mi tie záležitosti vysvetlili. Udivilo ich, ako málo znepokojený som bol po zodpovedaných upírých otázkach. Ale pokiaľ Carlisle a Rosalie, môj anjel, boli upíri, ako hrozné by to mohlo byť?"
Prikývla som, úplne som s ním súhlasila, medzitým on pokračoval.
"Mal som trochu viac problémov s pravidlami…" pochechtával sa. "Mal si so mnou zozačiatku plné ruky práce, že?" Emmettovo štuchnutie do Edwardovho ramena nami dvoma zatriaslo.
Edward si odfrkol, bez toho aby vzhliadol od televízie.
"Tak vidíš, peklo nie je tak hrozné, keď máš anjela, ktorý s tebou zostane." Uisťoval ma nezbedne. "Keď sa niekedy presvedčíš k prijatiu nevyhnutného, urobíš dobre."
Edwardova päsť vyletela tak rýchlo, že som nevidela, ako Emmetta udrela, ale aj tak ho hodila spať na pohovku. Edwardove oči ale nikdy neprestali sledovať obrazovku televízie.
"Edward!" hubovala som zdesene.
"Netráp sa tým, Bella." Emmett bol nevzrušený, späť na svojom sedadle.
"Viem, kde ho nájsť." Preletel očami nado mnou k Edwardovmu profilu.
" Musíš ju raz zasvätiť." Vyhrážal sa.
"Chalani!" Esmin káravý hlas ich ostro zavolal zdola schodiska.